Život Prešova
online
online
Krasokorčuliar Ondrej Nepela zomrel pred dvadsiatimi piatimi rokmi
01.02.2014 Bratislava
Bratislava 1. februára (TASR) - Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, 2. februára 1989, zomrel slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta a päťnásobný majster Európy Ondrej Nepela.
Rodák z Bratislavy (21.1. 1951), ktorý preslávil vtedajšie československé krasokorčuľovanie, seba aj svoju trénerku Hildu Múdru. Mal vtedy 38 rokov.
Nepela, ktorý vo februári 1972 v japonskom Sappore vystúpil na krasokorčuliarsky Olymp, zomrel predčasne v Mannheime.
Počas celej jeho športovej kariéry ho viedla Múdra, ktorá mu venovala 15 rokov a v decembri 2000 po jeho vyhlásení za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia za neho prebrala prestížnu cenu.
Najlepší športovec ČSSR za rok 1971, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste Slovenska, po ukončení kariéry emotívnym ziskom titulu majstra sveta práve v Bratislave (1973) pôsobil v revue Holiday on Ice. Koniec života strávil ako tréner vo vtedajšej NSR, kde viedol Claudiu Leistnerovú, ktorá sa v roku 1989 stala mesiac po Nepelovej smrti majsterkou Európy.
Sedemročnému chlapcovi krasokorčuľovanie vraj učarovalo pri pozeraní televízneho prenosu z ME 1958 v Bratislave, ktoré vyhral práve Slovák Karol Divín.
Keďže pred obrazovkou tancoval, tak ho jeho mama priviedla do oddielu, kde sa ho za pohár malinového lekváru ujala Múdra, hoci vtedy trénovala ženy.
Pod jej vedením získal titul československého majstra osemkrát. Štartoval na troch zimných olympiádach - v Innsbrucku (1964) obsadil 22. miesto, v Grenobli (1968) bol ôsmy a v Sappore (1972) získal zlatú medailu. V rokoch 1972 - 1973 získal tri tituly majstra sveta. V rokoch 1969 - 1973 sa päťkrát za sebou stal majstrom Európy.
Na MS získal ešte dve strieborné medaily (1969 a 1970), na ME tri bronzové medaily (1966 - 1968).
Rodák z Bratislavy (21.1. 1951), ktorý preslávil vtedajšie československé krasokorčuľovanie, seba aj svoju trénerku Hildu Múdru. Mal vtedy 38 rokov.
Nepela, ktorý vo februári 1972 v japonskom Sappore vystúpil na krasokorčuliarsky Olymp, zomrel predčasne v Mannheime.
Počas celej jeho športovej kariéry ho viedla Múdra, ktorá mu venovala 15 rokov a v decembri 2000 po jeho vyhlásení za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia za neho prebrala prestížnu cenu.
Najlepší športovec ČSSR za rok 1971, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste Slovenska, po ukončení kariéry emotívnym ziskom titulu majstra sveta práve v Bratislave (1973) pôsobil v revue Holiday on Ice. Koniec života strávil ako tréner vo vtedajšej NSR, kde viedol Claudiu Leistnerovú, ktorá sa v roku 1989 stala mesiac po Nepelovej smrti majsterkou Európy.
Sedemročnému chlapcovi krasokorčuľovanie vraj učarovalo pri pozeraní televízneho prenosu z ME 1958 v Bratislave, ktoré vyhral práve Slovák Karol Divín.
Keďže pred obrazovkou tancoval, tak ho jeho mama priviedla do oddielu, kde sa ho za pohár malinového lekváru ujala Múdra, hoci vtedy trénovala ženy.
Pod jej vedením získal titul československého majstra osemkrát. Štartoval na troch zimných olympiádach - v Innsbrucku (1964) obsadil 22. miesto, v Grenobli (1968) bol ôsmy a v Sappore (1972) získal zlatú medailu. V rokoch 1972 - 1973 získal tri tituly majstra sveta. V rokoch 1969 - 1973 sa päťkrát za sebou stal majstrom Európy.
Na MS získal ešte dve strieborné medaily (1969 a 1970), na ME tri bronzové medaily (1966 - 1968).
Neuveriteľne silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme. "Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná," spomínala v rozhovore pre TASR na Nepelu trénerka, ktorej rukami neskôr prešli aj ďalší vynikajúci krasokorčuliari Eva Bergerová-Grožajová, Jana Mrázková-Dočekalová, Agnesa Búřilová-Wlachovská, Marián Filc, Miroslav Šoška, Sandra Dubravčičová, Miljan Begovič či Jozef Sabovčík.
0
www.ZIVOTPO.sk
